Veď kto nepotrebuje v škole motiváciu...

Pred nejakou dobou som si uvedomila, že keď sa už vraciam do školy, hodil by sa mi nejaký diár. A nakoľko sú už pomaly v predaji diáre na 2019, čo mi je momentálne tak na dve veci, začala som sa obzerať po školských diároch. Tak minúta googlenia vám prezradí, že to nie je veľký výber. Okrem nejakých úplne basic diároch v papiernictvách a diári od Goga, je tu akurát tento motivačný. Najprv som si vravela meh, lebo motivačným knihám a podobným veciam moc neholdujem - príde mi, že väčšinu tých informácii som zistila už aj sama. Ale nakoniec som ho obzerala v kníhkupectve a to ma motivovalo (vidíte, ešte som ho ani nemala a už ma motivoval) napísať do I can academy, kde boli takí láskaví, že mi diár poslali, za čo im veľmi ďakujem. Nájdete ho TU.

Začnem tým, čo je úplne očividné - diár má úplne nádherný dizajn a nakoľko som celkom dosť povrchný človek a nikto nikdy nepovedal Nesúď diar podľa obalu, bol to hlavný dôvod, prečo som si tento vybrala. A teraz to dôležitejšie - funkčnosť. Okrem dní s menami nájdete na každej dvojstránke kalendára miesto na zapísanie toho najdôležitejšieho, čo chcete v daný týždeň stihnúť, či čo ste za týždeň dosiahli. Môže sa zdať, že je tam toho veľa, ale zároveň to autori diára (Michal Hrehuš a Patrícia Hrehušová) zvládli bez toho, aby to ostalo neprehľadné. 

(Mimochodom, na fotke nájdete moje plány na prvý týždeň v Londýne!) 

Pri mnohých dňoch nájdete napísané, čoho Svetový deň to je (až teraz som zistila, že na moje narodeniny je Svetový deň hudby, čo dáva zmysel ako máločo v živote). Problém je, keď je to napísané pri víkende. Tie dni majú už aj tak malo priestoru, ja som tam takmer nevopchala ani výlet do Oxfordu. 

Pred začiatkom septembra a januára máte priestor na zapísanie svojich plánov na školský a kalendárny deň, pred začiatkom ostatných mesiacov zas rôzne dvojstránky s radami. Napríklad ako sa vyhnúť stresu, či sa nebáť rozprávania pred publikom. To som ešte nečítala (nechám si to na dobu, keď sa budem nudiť v škole), takže o tom vám veľa nepoviem. Na konci diára zas nájdete napríklad 7(!) dvojstránok pre rôzne poznámky (polovica je čistá, druhá linajková, čo je úplne super), dvojstránku na vymaľovanie mandál, nálepky. Z nejakého dôvodu je nálepka Som super len trojmo, takže mi povedzte... ako mám vybrať len tri dni, kedy som viac super ako zvyšných 362?!

No a keďže je to školský diár, nájdete tu aj učebné pomôcky a nad tými sa mi nedá nepozastaviť. Totižto, toto nie je diár pre deti. Na základe jeho obsahu je jasné, že cieľovou skupinou sú tak stredoškoláci/vysokoškoláci (deťom na základke je aj tak diár nanič a nevedeli by ho oceniť. Okrem toho, pre nich by bol skôr ten od Goga). Že je tam teda pomôcka pre angličtinu (ako sa tvoria časy) je pochopiteľné. Že sú tu vybrané slová, ktoré sa učia v štvrtej triede základnej školy, je celkom smutné, ale dá sa to pochopiť, nakoľko strašne veľa ľudí nevie písať. Ale čo tam robí malá násobilka... na to som ešte neprišla. (Keď som to spomínala mame, tak sa ma spýtala, koľko je 8x7... po minúte som odpovedala 57. Ale to je detail, netreba oberať o zmysel existencie kalkulačky!!)

Je to však drobnosť, ktorá sa dá odignorovať a ja teda diár nemôžem inak než odporučiť. To nevadí, ak ho nepotrebujete, je fakt krásny. 

(Mimochodom, nikdy by som nečakala, že o diári napíšem celý článok. Toto mal pôvodne byť FB príspevok!)