Edícia Skica zaplnila dieru na slovenskom knižnom trhu a vy by ste ju mali určite poznať

Edícia Skica nie je veľmi známa. Aspoň v knižných kruhoch, v ktorých sa pohybujem. Ale ani celkovo na internete o nej nenachádzam články či recenzie. Skrátka mi prišlo, že je táto edícia nechutne prehliadaná, takže som sa rozhodla, že sa to pokúsim zmeniť. Sama som ju objavila len vďaka FB Kalligramu už pred nejakou tou dobou. Takže som napísala vydavateľstvám, že by som ju rada spropagovala a to napriek tomu, že eseje obvykle nečítam. 

Edícia vychádza v spoluprácii už spomínaného Kalligramu a Absyntu, ktorým za knižky veľmi pekne ďakujem. V súčastnosti sa táto edícia skladá už zo siedmich kníh - mimo týchto piatich v nej nájdete už aj knihu Za ostrou hranou a Pohľad pastiera, ktorá je momentálne v predpredaji. Každá z týchto esejí sa venuje diametrálne odlišnej téme a autormi sú slovenskí, ale aj zahraniční autori. 

Prosím, neberte tento článok ako recenziu, mojim cieľom je predstaviť vám tieto knižky. 

1. O zmysle ľudského života (Ladislav Kováč)

Hneď prvou knihou v tejto edícií je filozofická knižka, ktorá pojednáva v podstate o všetkom a zároveň o ničom konkrétnom. Je taká najviac abstraktná a preto je ťažké ju nejako zhrnúť. Koniec-koncov, názov vám veľa napovie. Autor v eseji rieši vedu (napríklad Darwinovu teóriu evolúcie), náboženstvo, ale aj umenie a jeho dôležitosť pre ľudský život. Nájdete tu úryvky textov či básne (napríklad som opäť pochopila, prečo nemám rada klasickú poéziu). Otázne však je, koľko vám toho je kniha schopná dať, nakoľko mnohé informácie sú verejne známe a sú len pozliepané dokopy. 

Čo mňa ale trošku rozladilo je to, že sa tam nachádzajú úryvky zo Shakespearovych diel... a napriek tomu, že máme výborný slovenský preklad, úryvky sú v češtine. Ja viem, je to pre knihu nepodstatný detail, ale aj tak.

2. Stratená voda (Erik Baláž)

Táto kniha ma popravde zaujímala zo všetkých najmenej, ale aj tak som jej chcela dať šancu. Je to kniha o prírode, pôde, ekosystémoch a hlavne o vode. O dôležitosti vody pre život akejkoľvek podoby. Že sa treba o vodu starať, chrániť ju a zbytočne neznečisťovať. Navyše je doplnená krásnymi fotkami. Z väčšej časti je aj zrozumiteľne napísaná (hoci doteraz netuším, čo sú organominerálne komplexy a som lenivá googliť to), ale pre mňa to bolo trošku ako čítať učebnicu vo forme eseje a zasadenú na Slovensku. Čo nie je zlá vec, len ja som veľmi rýchlo stratila záujem. 

3. Čo je populizmus? (Jan-Werner Müller)

Keby ste sa ma predtým spýtali túto otázku, moja odpoveď by bola netuším. O politike mám tie najzákladnejšie informácie a aj to je veľmi optimistické tvrdenie. Autor tu analyzuje politiku rôznych krajín, populizmus a myslenie populistov. Táto kniha bola priveľmi mimo mojej zóny komfortu, z čoho som sa mohla veľa naučiť. Žiaľ, autor používal veľa pojmov, o ktorých existencii viem, ale nemám šajnu, čo vlastne znamenajú. Preto neviem zhodnotiť, na akej úrovní vedomostí (čo sa týka politiky) musíte byť, aby vám kniha dala všetko to, čo reálne ponúka.

4. Myslenie v sieti (Miroslav Marcelli)

Podľa oficiálnej anotácie je kniha o kolektívnom myslení a o tom, ako sociálne siete zmenili naše myslenie. Veľmi zaujímavá problematika, o ktorej som sa tešila, že si prečítam. Ale s touto knihou som mala, žiaľ, najväčší problém. Na rozdiel od predošlých dvoch kníh, kde bola téma riadne mimo mojej zóny komfortu, ale považujem ich za kvalitné knihy, tu som mala veľký problém s autorom. Jeho štýl mi prišiel extrémne zložitý a nezaujímavý. Keby písal po mongolsky, kniha by mala na mňa rovnaký efekt. Nemohla som si pomôcť, zavrela som ju po tridsiatich stranách.

5. Poznámky k samovražde (Simon Critchley)

Toto je kniha, na ktorú som sa tešila najviac a najviac si ma aj získala. Samovražda je aj v súčastnosti veľmi tabuizovaná téma. Som si istá, že myšlienka na ňu preletela hlavou mnohým ľuďom v priebehu ich životov (či sa ňou zaoberali vážne alebo nie) a predsa, kto to prizná? Pritom je to téma, o ktorej treba hovoriť, riešiť a rozvádzať (inak to dopadne ako s 13 reasons why, kde je to spracované veľmi problematicky). Je náročné riešiť túto tému objektívne a nestranne, avšak autor to podľa mňa zvládol. Autor vo svojej eseji predkladá fakty, vyvracia argumenty a analyzuje čo ľudí k samovražde dovedie. Je pravda, že v kapitole s argumentami som sa už začínala nudiť, pretože ich bolo priveľa a mnohé boli podobné, ale zato nasledujúca kapitola o listoch na rozlúčku, kde riešil dôvody ľudí, ktorí ju spáchali. Bolo to veľmi zaujímavé, trochu depresívne a citlivejším povahám by som to asi neodporúčala. 

***

Vyjsť zo svojej zóny komfortu je skvelá a dôležitá vec. Zrejme to ale netreba preháňať. Nakoľko je každá z týchto kníh na úplne inú tému, pravdepodobne vás nezaujmú všetky. Mne v podstate stačilo čítať len prvú a poslednú, ostatné šli mimo mňa. Autori očividne počítajú s tým, že sa do ich esejí pustia ľudia, ktorí danej problematike aspoň trošičku rozumejú, čo  rozhodne nebol môj prípad. Som ale rada, že som im dala šancu. Je to výborná edícia, ktorej by ste mali určite venovať pozornosť a po niektorej siahnuť. Určite medzi nimi nájdete tú, čo bude práve pre vás. Táto edícia je skvelým prírastkom pre náš knižný trh. A navyše je nádherná aj po grafickej stránke (hoci s tým zarovnaním textu doľava som mala menší problém.)